Manželstvo je jedným zo základných ľudských práv. Naša Ústava ho už teraz limituje na vzťah medzi mužom a ženou. Zaradením tejto otázky do referenda sa teda nič na aktuálnom stave legislatívy nezmení. Zároveň je ale otázne, či aj táto úprava Ústavy nie je vlastne proti ľudským právam. Prvá otázka referenda znie: Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?
Manželstvo v kolobehu dejín
Manželstvo nebolo a nie je nemeniaca sa inštitúcia. Vo svojom historickom vývine zažilo mnoho podôb. V minulosti bolo manželstvo zväzkom založenom na rodových či klanových líniách, majetkových vzťahoch a náboženských príslušnostiach, väčšinou v zodpovednosti rodičov novomanželov. V niektorých kultúrach boli dokonca zaužívané svadby detí, svadby dohodou, svadby v závislosti na vene, sobáše s určitými božstvami, atď. Každá z týchto foriem bola v danej dobe a na danom mieste tou „tradičnou“ formou manželstva. Romantická predstava o manželstve postavenom na láske začína zapúšťať korene v našej spoločnosti až od okolo roku 1920. A aj napriek tomu nie je láska, ale skôr schopnosť postarať sa o rodinu, slušnosť alebo dokonca triezvosť podľa niektorých prieskumov na prvom mieste v hľadaní partnera.
Prokreácia sa nerovná manželstvo
Napriek tomu, čo tvrdí Aliancia za rodinu, percento detí narodených mimo manželstva (36,98 % v roku 2013; Trendy sociálneho vývoja v SR, str. 21) je na vzostupe, čo znamená, že manželstvo nie je výhradným inštitútom pre vytváranie rodinných podmienok, do ktorých sa rodia deti. Zároveň štát nijak netrestá páry, ktoré nemajú deti alebo biologicky mať deti nemôžu (kvôli veku alebo vlastnej predispozícii). Ak štát nevyžaduje prokreáciu ako dôvod na uzavretie manželstva, nemá dôvod upierať tento inštitút na základe tohto argumentu ani párom rovnakého pohlavia, ktoré deti spoločne mať síce nemôžu, ale na výchove vlastných alebo osvojených detí sa podieľať eventuálne podieľajú.
Manželstvo párov rovnakého pohlavia
Pre gejov, lesby alebo bisexuálne osoby žijúce vo vzájomnom vzťahu je otázkou ľudskej dôstojnosti, aby mohli osobu, s ktorou sa rozhodnú žiť podobne ako iné páry v manželstve, oficiálne nazvať nielen partnerom, ale manželom či manželkou. Je to definitívne pomenovanie, ktoré nemá zámenu. Každému je jasné, čo znamená. Ak prídete do banky a chcete otvoriť spoločný účet so svojím partnerom, otázka môže byť: obchodným partnerom? Iné označenie týchto vzťahov ako manželstvo (spolu so všetkými povinnosťami a právami) sú len nálepkami, ktoré robia z týchto ľudí osoby druhej kategórie.
Manželstvo ako ľudské právo
Podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach a slobodách, ktorý platí aj u nás, majú muži a ženy právo uzavrieť manželstvo a založiť rodinu. Zároveň sa užívanie týchto práv a slobôd musí zabezpečiť bez diskriminácie. Je preto otázne, či nie je jasne definovateľnej skupine osôb, akými sú gejovia, lesby a bisexuálne osoby (LGB), ktorá má iné požiadavky na usporiadanie svojho osobného a rodinného života, toto právo upierané. LGB totiž ako skupina osôb nemôže zo svojej podstaty využiť existujúcu formu manželstva (jeden muž a jedna žena), hoci by chcela, popr. hoci by na to podľa dohovoru svoje právo mala mať. Štát pritom musí zvažovať, či má dostatočné dôvody na to, aby jednej skupine odoprel práva, ktoré by mala mať. Keďže neexistuje dôvod ani spôsob, ako môžu existujúce vzťahy párov rovnakého pohlavia ublížiť, zničiť alebo inak porušiť vzťahy párov rôzneho pohlavia, nemá ani štát právo brániť týmto občanom získať rovnaké práva uzatvoriť manželstvo im vlastné.
Proti nenávisti - Proti referendu 