Sexuálna výchova

Sexuálne zdravie našich detí je dôležitým aspektom ich výchovy. Nik nemá všetky odpovede na otázky ohľadom týchto tém. Práve školy by mali zabezpečiť štandardnú úroveň v odborne odsúhlasených učebných osnovách aj k tejto citlivej téme.

Tretia otázka referenda znie:

Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho  správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania?

Čo je to sexuálna výchova?

Cieľom výchovy k manželstvu a rodičovstvu je „utváranie základných vedomostí a zodpovedných postojov v oblasti partnerských vzťahov a rodičovstva v súlade s vedeckými poznatkami a etickými normami.“ (Učebné osnovy výchovy k manželstvu a rodičovstvu, 1998).

Chápe sa ako cezpredmetné vyučovanie, teda nie samostatný predmet, ale látka, ktorá je rozdelená do viacerých predpísaných predmetov. Napriek tomu má povinné učebné osnovy. Vychádzajúc z nich, je potrebné venovať sa témam súvisiacich so sexualitou. Nejde pritom len o biologickú stránku, ale skôr o komplex javov a vzťahov zahŕňajúcich otázky rodových štúdií, sexuálnej orientácie, partnerstva, rodiny, zdravia, atď. Sexuálna výchova má byť otvorenou komunikáciou medzi učiteľom/kou a žiakom/čkou vychádzajúcou z ich potrieb a otázok o sexualite. Má smerovať k hlbšiemu poznaniu a porozumeniu jednotlivých oblastí sexuality, partnerských vzťahov a ich dôsledkov na život človeka. Dôležitými témami sú tiež získavanie informácií a faktov, vrátanie pochopenia ich významu pre život, či naučenie sa aktívnemu vyhľadávaniu informácií a odborných služieb v prípade núdze. Zároveň ide tiež o pomoc pri vytváraní zmyslu pre osobnú zodpovednosť za svoje konanie, za vlastné aj partnerovo/kino zdravie a pre rešpektovanie pocitov a hodnôt iných ľudí. (M. Porterová, 1996)

Na základe týchto informácií je zrejmé, že nejde v žiadnom prípade o vyučovanie k sexuálnemu správaniu alebo o sexuálny “tréning”, ako nazýva prekrútene sexuálnu výchovu Aliancia za rodinu.

Prečo je sexuálna výchova potrebná?

Už Freudove bádania v oblasti detskej sexuality ukázali, že dieťa sa nedá považovať za asexuálnu bytosť. Časť ich predstáv, komunikácie a aktivít je zviazaná so sexualitou. Štúdie WHO ukazujú, že sexuálna výchova nevedie k skoršiemu začatiu sexuálneho života. Britská prehľadová štúdia (Peckham, 1993) dokladá, že kvalitná sexuálna výchova naopak prispieva k jeho oddialeniu. Na oddialenie začiatku sexuálneho života, ako aj nižších rizík v oblasti užívania návykových látok, poukazujú aj výsledky získané na Slovensku (Lukšík, Bianchi, Popper, 1996).

Tieto tvrdenia sú v kontraste s nepodloženými výrokmi Aliancie za rodinu, že sexuálna výchova prispieva k negatívnym efektom vrámci sexuálneho života mladistvých. Naopak, štúdie potvrdzujú, že sexuálna výchova znižuje počet tehotenstiev mladistvých, redukuje frekvenciu pohlavných stykov ako aj znižuje počet sexuálnych partnerov. Taktiež, čo sa týka informovanosti o chorobách prenášaných pohlavným stykom, má širší záber sexuálna výchova v školách ako informácie od rodičov (podľa nedávnej štúdie až 93 % žiačok a žiakov obdržalo informácie o týchto chorobách v škole a len niečo nad polovicu v rodine).

Úroveň vzdelania v sexuálnej výchovy

Úroveň vzdelania v oblasti sexuality je na Slovensku výrazne nižšia ako vo vyspelých krajinách. Prieskum tiež ukázal nesprávnosť odpovedí a neistotu žiakov a žiačok, týkajúcich sa najmä spoľahlivosti antikoncepčných metód, ale aj napr. dĺžky menštruačného cyklu. Poukázal aj na nedostatky vo vedomostiach o rizikovom sexuálnom správaní, ochrane pred sexuálne prenosnými chorobami, sexuálnym násilím a zneužívaním, v poznaní plánovaného rodičovstva, antikoncepcie, sexuálnych a reprodukčných práv, rodových stereotypov a sexuálnej orientácie. Mnohé z odpovedí označili ako zdroj získavania informácií vlastnú skúsenosť, rovesnícke skupiny a médiá. Za alarmujúce možno považovať zistenie, že až tretina opýtaných má nesprávne informácie v otázke sexuálneho agresora. Ohrozenejší sú v tejto otázke práve tí, ktorí v škole navštevujú náboženskú výchovu a k podobným informáciám sa vrámci nej nedostanú. U opýtaných sa vyskytujú aj nesprávne vedomosti o homosexualite a netolerantné postoje voči LGBT ľuďom.

Žiaci a žiačky prejavili silnú potrebu uplatniť si právo na informácie v oblasti sexuality. Táto ich potreba je v súlade s čl. 13 Dohovoru o právach dieťaťa, a to ako „Právo hľadať, dostávať a oznamovať informácie v rozličných formách a z rozličných zdrojov.“ Ich právo by im nemali brať rodičia, škola, štát či verejnosť. V nárokovaní si tohto práva nebol rozdiel medzi veriacimi a neveriacimi ani medzi tými, ktorí/é navštevujú náboženskú výchovu, a tými, ktorí/é chodia na etickú výchovu. Zistená vedomostná úroveň žiakov a žiačok v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia naznačuje, že táto potreba a právo sa nenapĺňajú dostatočne.
Argument Aliancie za rodinu, že rodičia najlepšie vedia podať tieto informácie svojim deťom, sa teda nezakladá na pravde. Naopak – niekoľko medzinárodných štúdií potvrdzuje, že najlepším je zmiešaná výchova v školách, edukačných projektoch v spojení s rodičovskou výchovou.

K problematike ľudskej sexuality existuje v súčasnosti bohatá ponuka zdrojov informácií. Rozhodujúce však nie je množstvo, ale ich kvalita. Sexuálna výchova na školách by mohla výrazne prispieť k zlepšeniu úrovne vedomostí a poznania u žiakov a žiačiok, a tým aj pozitívne ovplyvniť ich život v spoločnosti.

Nemali by sme sa báť toho, že by deti dostali niektorú informáciu o sexualite predčasne. Mali by sme zaujímať skôr o to, aby potrebnú informáciu dostali včas a odborne.

Vzhľadom na tieto skutočnosti vyzývame voličov Slovenskej republiky, aby sa referenda nezúčastnili!

Reklamy